V roku 2004 vzniesla Európska rada požiadavku na vypracovanie celkovej stratégie na ochranu a obranu kritickej infraštruktúry. Ešte v tom istom roku Komisia európskych spoločenstiev prijala ,,Oznámenie o ochrane najdôležitejšej infraštruktúry v boji proti terorizmu“, v ktorom predložila návrhy na zlepšenie pripravenosti, prevencie a reakcieschopnosti Európy na teroristický útok zasahujúci najdôležitejšiu infraštruktúru.
Zámer Komisie navrhnúť Európsky program na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry (EPCIP) sa podporil závermi Rady o pripravenosti, prevencii a reakcieschopnosti na teroristický útok a materiálom ,,Program solidarity EÚ o dôsledkoch teroristických hrozieb a útokov“ prijatom Radou v decembri 2004.
Následne Komisia zorganizovala dva semináre a členské štáty vyzvala, aby predložili svoje pripomienky a návrhy. Prvý seminár sa uskutočnil v júni 2005. Bol zameraný na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry EÚ a zúčastnili sa ho všetky členské štáty, ktoré po ukončení semináru predložili Komisii materiály o ich prístupe k ochrane kritickej infraštruktúry, a zároveň poskytli svoje pripomienky a návrhy k dokumentom, o ktorých diskutovali na príslušnom seminári. Prijaté podklady sa stali základom pre ďalší rozvoj ochrany najdôležitejšej infraštruktúry.
Druhý seminár sa uskutočnil v septembri 2005. Seminár bol opäť zameraný na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry a zúčastnili sa ho okrem členských štátov aj priemyselné združenia. Po skončení tohto semináru sa Komisia nakoniec rozhodla predložiť ,,Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry“, v ktorej predstavila možnosti na vytvorenie programu a zriadenie Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry.
V reakciách na Zelenú knihu sa zdôraznila a uznala potreba zvýšenia ochrany kritickej infraštruktúry v Európe a zníženia zraniteľných miest kritickej infraštruktúry. Zdôraznil sa význam zásad proporcionality, subsidiarity, komplementárnosti, ako aj dialógu so zainteresovanými stranami.
V decembri 2005 bola zo strany Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci predložená požiadavka Komisii, aby vypracovala návrh EPCIP. Rada zároveň rozhodla, že EPCIP by mal byť založený na prístupe zohľadňujúci všetky riziká a mal by čeliť hrozbám vyplývajúcim z terorizmu. Smernica rady 2008/114/ES uvádza, že ,,tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval hrozby spôsobené človekom, technologické hrozby a prírodné katastrofy, ale prioritou by bola hrozba vyplývajúca z terorizmu“. Závery o EPCIP Rada prijala v apríli 2007.
V decembri 2008 prijala Rada ,,Smernicu rady o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu“, ktorá predstavuje prvú etapu v identifikácií a označení európskej kritickej infraštruktúry a v zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu.
Ochrana a obrana kritickej infraštruktúry sa stáva významnou v celosvetovom meradle. Jej zabezpečenie smeruje k intenzívnej spolupráci na medzinárodnej úrovni a k intenzívnym rokovaniam medzi medzinárodnými inštitúciami. Pri súčasných hrozbách, ku ktorým sa čoraz výraznejšou mierou pripája i terorizmus, sa predpokladá, že hlavným smerom ochrany kritickej infraštruktúry bude globalizácia problematiky, zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce, zdokonalenie riadiacich systémov a posilnenie výskumu.
Prostredníctvom nasledujúceho odkazu si môžete pozrieť tabuľku, v ktorej som jednotlivé udalosti v rámci formovania a vývoja ochrany a obrany kritickej infraštruktúry v EÚ zoradila v časovej postupnosti. Tabuľka je prehľadom procesu prijímania jednotlivých dokumentov týkajúcich sa kritickej infraštruktúry v EÚ.